Práca s ľuďmi!! Je to náročné? Moje skúsenosti a čo neznášam na zákazníkoch.
Práca s ľuďmi je podľa mojích skúsenosti jednou z najnáročnejších prác. Už od stredoškolských čias som brigádovala či už v závodnej kuchyni, v bare a po školene v kaviarni, v kaderníctve a nakoniec si založila živnosť a pracujem ako kaderníčka.
Práca v bare ma naučila veľa, hovorí sa, že pracovať s ľuďmi je ťažké a predstavte si, že pracujete s opitými ľuďmi. Vysvetliť ráno o 4 opitému tridsiatníkovi či opitej dvadsaťročnej dievčine, ktorá si práve myslí, že je kráľovna sveta, že diskotéka práve skončila je naozaj náročné a ak vás zaujíma ako to s takýmito dopadlo vysvetlenie je jednoduché. Security ich vyniesli pred dvere a bolo vybavené. Robiť s opitými nie je výhra ale aspoň sú práve samy sebou. Nehrajú sa na žiadnych ultra super najvyšších manažerov, na zazobane pipinky či najväčších somelierov či baristov.
Toto mi zas dala práca v kaviarni. Tu som pracovala viac ako pol roka a tiež to malo niečo do seba. Okrem komunikácie s ľudmi som sa naučila pohotovému reagovaniu, vystupovaniu či prejavu. Hovorí sa, že náš zákazník, náš pán a preto som si ako čašníčka mnoho krát zahrýzla do jazyka a pomyslela si svoje. Som ale baran a s mojou tvrdohlavou povahou je niečo také nadľudský výkon.
Verte či nie, občas povedať ,,nie" je to najlepšie čo môžete urobiť. Teraz, keď som sama sebe pánom, a robím vtedy kedy chcem ja, je ťažké povedať ľudom nie. Sú všelijaký ale najviac ma štvú tí, ktorí prídu večer o pol 7, dve hodiny po záverečnej a chcú ,,len" ostrihať. Ale sobotu o 3 poobede a chcú ,,len" vyfúkať alebo ,,len" nafarbiť. Každý jeden alebo každá jedna zákazníčka si neodpustí slovíčko ,,len". Vždy sa snažím byť milá, vyhovieť každému a slušne vysvetliť že sa to nedá ale hold sú ľudia ktorý majú klapky na očiach a ušiach a nič iné ich nezaujíma. Chcú ostrihať a to aj cez mrtvoly. Po pár takýchto ,,len" ľudoch som si povedala, že NIE je to najlepšie čo môžem urobiť.
A na záver pár vecí, ktoré neznášam na zákazníkoch:
1. Podopiera si hlavu, nedrží ju rovno.
2. Telefonuje.
3. Prehrabuje si vlasy. stále si ich chytá a naťahuje.
4. Príde chorá ale veď chce ,,len ostrihať".
5. Nedá sa umyť vlasy, ani keď ich má týždeň mastné a na nich kilo laku.
6. Nedá si vyfúkať vlasy ani nijako upraviť (veď to, ako odchádza zo salónu je predovšetkým moja reklama).
7, Nechápe, že fotka z instragramu je vyfotoshopovaná a upravená niekoľkými filtrami.
8. Nedokáže pochopiť, že rovnaký strih vyzerá na kamoške inak ako na nej, pretože ma úúúúúplne iné vlasy.
9. Vytáčajú ma vety typu: ,, A viete ako sa to strihá?" ,,A trúfate si ma ostrihať?" ,,Ale moja kaderníčka to robí inak! ,,A u mojej kaderníčky to stojí menej".
10. Objedná sa na danú hodinu, príde s dvadsať minutovým meškaním a pomaly to dáva za vinu vám alebo nepríde vôbec.
Je toho omnoho viac ale myslím, že toto ako ukážka stačí. Ukážka toho, ako sa vedia vzdelaní ľudia správať.
